Skrytou kamerou

Súhrnná správa projektu

Našu správu o projekte „Skrytou kamerou“ musíme začať opísaním obrovskej radosti, ktorú sme mali, keď sme sa dozvedeli, že náš nápad natočiť film o triede 1. F, zabodoval. Internetovú stránku Konta Orange sme navštevovali denne nespočetne veľakrát a ako prvá zistila, že výsledky sú už na webe, Radka (medzitým sa vysťahovala do Kanady, ale film sme jej poslali, a tak už prekročil hranice kontinentov). Naša radosť bola o to väčšia, že sme celkom nová škola, svoju činnosť sme začali iba v tomto školskom roku. Keďže sme škola filmová, veľmi sme chceli natočiť svoj vlastný film. Dnes môžeme povedať, že sa to aj vďaka Kontu Orange podarilo.

 

Okrem vyberania vhodnej kamery a rozmýšľania o ďalšej technike, sme celá trieda dostali za úlohu napísať námet. Vznikli všakovaké pozoruhodné dielka, ale nakoniec sme všetci spoločne vytvorili bodový scenár nášho budúceho filmu a dohodli sa, že to bude filmík o nás a o našej škole. Keď bol scenár na svete, naplánovali sme si samotné nakrúcanie. Nebolo to vôbec jednoduché, pretože okrem toho, že sme chceli využiť priestory školy, rozhodli sme sa, že si postupne zoberieme kameru aj domov a každý z nás natočí niečo, čo ho bude charakterizovať. Techniku nám pomohol pripraviť náš mentor Mgr. Walter Uhrík, ktorý mal nad celým projektom aj supervíziu a vlastne bol i režisérom, a tiež Ing. Stanislav Šárik (inak zvukár z televízie), ktorý nám namontoval rôzne potrebné koncovky a pripravil potrebné káble.

 

Asi týždeň pred nakrúcaním k nám prišiel profesionálny kameraman Mgr. Jozef Bardóczy a v našej multimediálnej učebni sme mali prednášku a praktické ukážky toho, ako sa s kamerou narába. A potom nastal deň D. Opäť prišiel pán kameraman a my sme začali točiť naše výpovede. Nebolo to vôbec jednoduché, v počte opakovaní jedinej vety zvíťazil Jakub Uličný, svoju klapku zopakoval asi jedenásťkrát. Pri nakrúcaní zažila šok aj vrátnička – Tomáš sa totiž chcel predviesť na bicykli, a tak na ňom jazdil vo vestibule školy, čo sa inak nesmie, ale filmárom sa mnohé odpúšťa...

 

Potom si niektorí spolužiaci požičali kameru domov a natočili to, čo ich baví, napríklad Lukáš futbal, Simonka svojho psa Budyho, Katka papagája, Dušan zasa hokej, Maťko ralley-jazdu, Klaudia svoju izbu, záhradu, spievanie atď. Niektorým sa ich zámery nepodarili, ale snažili sa všetci.

 

Nasledovala fáza prípravy na strih. Najprv sme si museli pripraviť strižňu – pomohol nám Ondrej Lehocký, ktorý má počítače v malíčku, a keď sme dokúpili potrebný hardvér a namontovali softvér, mohlo sa začať so strihaním. Ešte predtým sme absolvovali aj rýchlokurz strihu, a to pod vedením profesionálneho strihača Mgr. Róberta Cupríka. Celé strihanie trvalo asi sedem až osem dní. Každý z nás spolustrihal svoj medailónik, a potom mal ešte za úlohu nájsť hudbu, ktorú by tam chcel mať. Všetko sa podarilo a zatiaľ, čo sme film kompletizovali, časť triedy, ktorá má výtvarnú prípravu pod vedením dizajnéra Ing. Daniela Tatarku vytvorila obal na naše CD. Všetko je na ňom originálne – podklad namaľovala Simonka Juhásová (tempera), fotku sme si urobili v počítačovej miestnosti, logo navrhla Ivanka Durkáčová. Hotový film sme potom napálili na 25 CD, obaly vytlačili a celé dielo skompletizovali.

 

Nastala dlho očakávaná projekcia. Rozhodli sme sa, že bude na rodičovskom združení. Naši fotríkovci sa nestíhali diviť, prvýkrát sme ich prosili, aby išli na rodičko s tým, že tam bude niečo životne dôležité (doma sme všetci tajili, že pripravujeme film o nás a o škole). To, čo sa na rodičovskom dialo, vieme iba z rozprávania, ale projekcia dopadla úžasne a mnohým mamičkám sa v oku zaleskla aj slzička... A aby sme nezabudli – každý rodič dostal naše autorské CD na pamiatku ako darček. A ešte niečo: film sme nakoniec premenovali na „Prvá filmová“, lepšie vystihuje to, že je vlastne o nás – o triede 1.F.

 

Filmom sú nadšení aj naši pedagógovia, a tak sme sa rozhodli, že založíme novú tradíciu. Každá trieda si na našej škole už v prvom ročníku natočí svoj film a časom tak vznikne zaujímavá prehliadka nápadov a spomienok na to, akí sme boli a čo sme robili. Samozrejme, točiť budeme aj naďalej a veríme, že úspešne.

 

Žiaci 1.F. /šk. rok 2004/2005 /